Matka Zem plače!

Neustále počujem len tvoj nárek a plač. Dookola nariekaš a plačeš, čo všetko ťa bolí čo všetko ťa trápi. Snívaš o inom živote. Prečo ho nežiješ? Čo ti bráni v tom aby si žil svoj sen? Točí sa dookola v tom istom zakliatom kruhu. Kto ťa má z neho vytiahnuť? Učíš sa lámať skaly, zdolávať hory, prekonávaš sám seba v hlúpostiach. Ale nejdeš za hlasom svojho srdca. Poviem ti v čom je problém.

Zastav sa na chvíľu a započúvaj sa. Počuješ? No počuješ ten plač a volanie o pomoc? To plače naša milovaná Matka Zem, to plače príroda a zvieratá. Volá o pomoc! Umiera! Ty ako malý človek, my ako ľudstvo, ktoré z vesmíru nie je ani vidno, sme ju dohnali do záhuby. Máme veľa výhovoriek, samé „keby“ - len nie teraz. Kedy keď nie teraz? Svet sa mýli, že sú dôležité autá, veľké domy, drahé dovolenky ... Prestaň na chvíľu myslieť na seba na svoje pohodlie, pomôž planéte. Tá ti dáva vzduch ktorý dýchaš, vodu ktorú piješ, hlinu na ktorej máš svoje obydlie.... pomôž jej vstať a pozdvihnúť ju do Svetla a Lásky. Vytvor okolo seba priestor lásky, a nielen ty sa vymotáš sa zo začarovaného kruhu bolesti. Pomôžeš planéte a tá si ti potom odvďačí hojnosťou, všetkého čo potrebuješ k životu. Zdvihni hlavu a začni kráčať s chcením, že chceš pomôcť planéte, potom ti vesmír ukáže čo máš urobiť.

Možno len objať strom...

možno len podvihnúť papier na zemi...

možno len vytiahnuť z potoka pet fľašu...

možno len nasadiť kvety...

nechaj sa viesť a načúvaj viac svojmu srdcu.