Neustále počujem len tvoj nárek a plač. Dookola nariekaš a plačeš, čo všetko ťa bolí čo všetko ťa trápi. Snívaš o inom živote. Prečo ho nežiješ? Čo ti bráni v tom aby si žil svoj sen? Točí sa dookola v tom istom zakliatom kruhu. Kto ťa má z neho vytiahnuť?  Učíš sa lámať skaly, zdolávať hory, prekonávaš sám seba v hlúpostiach. Ale nejdeš za hlasom svojho srdca. Poviem ti v čom je problém.

Zastav sa na chvíľu a započúvaj sa. Počuješ? No počuješ ten plač a volanie o pomoc? To plače naša milovaná Matka Zem, to plače príroda a zvieratá. Volá o pomoc! Umiera!  Ty ako malý človek, my ako  ľudstvo, ktoré z vesmíru nie je ani vidno, sme ju dohnali do záhuby. Máme veľa výhovoriek, samé „keby“  –  len nie teraz. Kedy keď nie teraz? Svet sa mýli, že sú dôležité autá, veľké domy, drahé dovolenky …  Prestaň na chvíľu myslieť na seba  na svoje pohodlie,  pomôž planéte. Tá ti dáva vzduch ktorý dýchaš, vodu ktorú piješ, hlinu na ktorej máš svoje obydlie…. pomôž jej vstať a pozdvihnúť  ju do Svetla a Lásky. Vytvor okolo seba priestor lásky, a nielen ty sa vymotáš sa zo začarovaného kruhu bolesti. Pomôžeš  planéte  a tá si ti potom odvďačí hojnosťou, všetkého čo potrebuješ k životu.  Zdvihni hlavu a začni kráčať s chcením, že chceš pomôcť planéte, potom ti vesmír ukáže čo máš urobiť.

Možno len objať strom…

možno len podvihnúť papier na zemi…

možno len vytiahnuť z potoka pet fľašu…

možno len nasadiť kvety…

nechaj sa viesť a načúvaj viac svojmu srdcu.