Nástup do škôlky – ako to vidí mama

1.September – celá sa chvejem, brucho ma bolí ako pred ťažkou skúškou. Nemôžem spať , premýšľam čo bude. Ako zvládne moja malá skoro trojročná dcéra nástup do škôlky. Pamätám si na ten svoj – ako som chodila plačúc po triede, túliac si voju bábiku a hľadala mamku ….

Chcem ju uchrániť od takýchto spomienok, chcem aby to brala ako prirodzenú súčasť života, bez následkov na jej veľkej duši v malom tele. Veci do škôlky máme nakúpene, kupovali sme ich spolu urobili sme s z toho zábavu a výlet do mesta. Ale ten deň sa blíži a čím ďalej tým viac mám pocit že to nezvládam. Viem, že ako mamka musím byť v pohode, aby moja dcéra u mňa cítila istotu a oporu.  Tatino nám tiež pomáha, rozpráva príbehy o zvieratkách ako chodia do škôlky, rozprávame sa o tom čo všetko sa robí v škôlke. Pravdivo, neklameme jej.  Vidím, že je pripravená, s radosťou rozpráva o tom ako sa bude hrať, ako tam bude spinkať a mamka pôjde zarobiť peniažky,  aby sme mohli ísť na dovolenku k moru.  Prehrávam si pred očami  ten deň. Deň nástupu. Veci sme si pobalili spolu do obľúbeného batôžteka.  Raňajkujeme, obliekame sa, ešte sa trošku pohráme. A už kráčame ku autu, spolu za ruku. Je šikovná zvláda to super, aj sa teší. Čo sa o mne nadá povedať. V hrdle mám riadnu hrču a nie som schopná odpovedať na jej otázky, lebo sa mi slzy tlačia do očí. V šatni sa prezlečieme obujeme papučky, ktoré si vybrala sama, a ideme do triedy. Sľúbim jej, že chvíľku s ňou ostaneme a pohráme sa.  Niektoré deti plačú iné sa pokojne hrajú. Všetci spolu  sedíme a pozorujeme deti. Pomaličky sa začína oťukávať a ja som s tatinom rada. Myslím si teda, poďme už aby nezačala plakať, keď začnú plakať ostatné deti. Hovorím jej, ideme už do práce, ty sa pekne hraj a poobede keď sa vyspinkáš prídeme po teba spolu s tatom. Moje dieťa hodilo hračky, chytilo ma za nohu a upreným pohľadom plným strachu a zároveň nádeje, že ostanem mi hovorí, mama ostaň, nemusíme ísť k moru, ostaneme spolu.  To už som neustála a rozplakala sa. Chvíľku som ju pomojkala rozlúčila sa a plačúc ju odovzdávala učiteľke na ruke. Plakala Sárka, plakal tatino a plakala som aj ja. Moje dieťa na mňa kričalo mama ostaň a ja som kruto bez zaváhania a otočenia sa späť odišla z triedy. To už tam plakalo asi ďalších 5 detí. Mlčky sme obaja odišli do auta, slzy nám stekali po lícach.  Chcela som byť silná a zvládnuť to, ukázať jej že takto to má byť a je to v poriadku.  Ale bolo aj v poriadku to, že sme plakali. Ďalšie ráno, to sme išli s plačom. Ale ja som to zvládla na výboru s pokojom a istotou v hlase, že po ňu prídem, sme sa rozlúčili. Opäť som ju odovzdávala učiteľke na ruky, s plačom.  V noci sa mi budí zo sna s plačom a kričí že ostávame doma, do školy neide…    Je to ťažké, niektoré deti to zvládnu bez plaču, iné s plačom. Je to úplne v poriadku, dieťa nevie dať inak svoje emócie vonku, musí sa vyrovnať s novou situáciou. Je v prostredí, ktoré nepozná, starajú sa o ňu ľudia, ktorý sú pre ňu cudzí. Zvykne si. Viem, že deti neplačú celý deň. Učiteľky ich aj postískajú, pomojkajú ale aj pokričia. Musia, aby deti vedeli kde sú hranice. Robila som učiteľku v jasliach a neskôr aj v škôlke. Brala som takto plačúce deti od rodičov, túlila si ich k sebe a uisťovala, že mamka príde. Hrala sa s nimi  ( pre mňa ) nezmyselné hry, a išla na dno svojich síl. Verím, že aj moje dieťa nastúpilo k takejto učiteľke, ktorá jej bude oporou v tejto ťažkej chvíli. Milé mamičky, je to ťažké, rovnakom pre mňa ako pre vás.  Viem čo deti robia, za zatvorenými dverami, bez rodičov, no neubránila som sa slzám.  Ale vedzte,  je to normálne a prirodzené. Naše deti to zvládnu a musíme aj my.

Venujte sa im, keď prídu domov zo škôlky, ukážte im že sú pre vás dôležitý, túľte si ich viac ako obvykle. Venujte sa im, nie mobilu. Rešpektujte ich, ak nechcú rozprávať o škôlke, a ak hovoria, počúvajte ich. Kým som robila učiteľku všimla som si veci, ktoré deťom uľahčovali nástup do škôlky,  ale aj tie, ktoré im to sťažovali. Deti to všetko zvládnu lepšie, ak:

*im o škôlke hovoríte, dopredu, ale zase nie často.

*pravdivo im hovorte o tom čo tam budú robiť

*pripravujte sa do škôlky spolu- nechajte dieťa nech si vyberie oblečenie, papučky …

*uistite ich, že prídete až _____  / ak budete doma vymyslite si že niekam idete, lebo dieťa potom nechápe prečo ono je v škôlke a vy doma, hoci len že idete na nákup, deti nevedia odhadnúť čas /

*vysvetľujte a uisťujte ich stále dookola, bez kriku a nervov

*ak už raz dáte dieťa do triedy, neukazuje sa mu znova, že ste niečo zabudli, alebo ho chcete skontrolovať… Ublížite tak iba jemu, ak vás uvidí.

* až prídete domov venujte sa mu, ukáže mu že je pre vás dôležité / bez telky, bez mobilov … /

 

Verte učiteľkám, že sa o nich postarajú a utíšia ich.

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Súvisiace články